realita-muzika-fakty

prekvapene si na mňa pozrel,
keď som celá udýchaná vbehla do tvojho azylu..
nepovedal si nič,
len pohybom ruky si mi ponúkol moje obľúbené miesto.
bolo presne tam,
kde patrim..
pri tvojich nohách.
sadla som si,
hlavu ti položila na kolená..
ty si s hlbokym povzdychom položil knihu
rukou si ma pohladil po vlasoch
a nechal si ju položenú na mojej hlave.
a moje rozbúrené myšlienky sa postupne ukladali..
"neopýtaš sa nič?" - opýtal si sa ma.
"nie" - odpovedala som.
"prečo?" - pýtal si sa ďalej.
"bojím sa odpovede:" - odpovedala som zahľadená do ohňa.
"ako chceš spoznať,keď sa nepýtaš?" - zase otázka.
zamyslela som sa..
zahanbila..
zase ma dostal..
a tak som sa pýtala..
a on mi odpovedal..